O vláknovej optike

Optické vlákno je v podstate svetlovodivý dielektrický vlnovod, ktorým sa prenášajú svetelné signály z jedného konca na druhý pozdĺž smeru jeho osi. Pri prenose sa využíva vlastnosť totálneho odrazu na rozhraní dvoch prostredí s rozdielnym indexom lomu svetla. Vnútorná čast optického vlákna sa nazýva jadro a v jeho okolí je plášť, primárna a sekundárna ochrana. K zabezpečeniu väzby optického signálu v jadre musí byť index lomu jadra vyšší ako index lomu jeho obalu. Pri optických vláknach v dátových sieťach sa udáva priemer jadra a plášťa v mikrometroch [μm]. Používajú sa mnohovidové vlákna (MM – multimode) o priemeroch 50/125μm štandardizované podľa ITU-T G.651 (medzinárodná telekomunikačná únia) a 62,5/125μm a jednovidové vlákna (SM – singlemode) o priemere 9/125μm štandardizované podľa ITU-T G.652.A~D a G.657.A. V telekomunikáciach sa používajú výhradne len SM vlákna.

Pre obojsmernú komunikáciu sú potrebné dve optické vlákna. Jedným sa dáta posielajú a druhým sa dáta prijímajú. V SM optických sieťach sa používajú taktiež aj technológie vlnového multiplexu WDM, CWDM a DWDM umožňujúce prenos dát obojsmerne po jednom vlákne na viacerých vlnových dĺžkach súčasne v rozsahu 1270nm až 1610nm. Na tieto účely sú vhodnejšie SM optické vlákna ITU-T G.652.C/D, ITU-T G.657.A kde tieto v oblasti “waterpeaku” (1383nm ± 3nm) nemajú zvýšený útlm oproti 1310nm. Tieto technológie sa používajú v sieťach FTTx. Niektoré typy WDM systémov pracujú aj s MM optickými vláknami.

Zdroje a dôležité odkazy:

 

Kontaktujte ma

Michal Dospěl
00421 907 722 716
michal@zvaranieoptiky.sk